KROKY NATO PRI PODPORE USA
Útok na budovu Svetového obchodného centra v New Yorku a komplex Pentagonu vo Washingtone D.C. predstavuje novú fázu v stratégii medzinárodného terorizmu.
V tomto akte nachádzame niekoľko nových momentov:
Rozsah útokov a počet obetí.
Pri týchto útokoch zahynulo viac ľudí, než v r. 1941 pri útoku japonského letectva na Pearl Harbor a viac než vo všetkých ostatných doterajších útokoch zameraných proti USA.
Povaha útokov.
Útoky boli náhle a nikto ich nedokázal v ich konkrétnosti predvídať. Napriek tomu, že ich príprava a plánovanie sa uskutočnilo v zahraničí, boli vedené zvnútra, teda z teritória USA. Teroristi pri nich nepoužili žiadne mimoriadne náročné technológie. Za útok neprevzal zodpovednosť žiadny štát.
Nový typ protivníka.
Útoky realizovala neštátna teroristická sieť. Hoci USA sa stali nepochybnou obeťou agresie, útoky proti nim sa vymykali bežných definíciám agresie obsiahnutým v medzinárodnom práve.
Cieľ útoku.
Cieľom bola najsilnejšia svetová veľmoc, územie ktorej sa dovtedy považovalo za najbezpečnejšie pred agresiou zo zahraničia a z bezpečnostného hľadiska dokonca za akýsi azyl v prípade medzinárodnej bezpečnostnej krízy.
Tento teroristický útok sa preto dá považovať za akúsi vojnu islamského sveta sui generis. Teroristi sa zjavne snažili prinútiť USA, aby sa stiahli z celého moslimského orbitu a dúfali, že v americkom obyvateľstve prebudia neoizolacionistické nálady. Ak by sa im to podarilo, považovali by pád zhruba šiestich umiernených režimov v islamskom svete. Od ich kolapsu si sľubovali uchopenie moci vo väčšine ostatných islamských krajín. Skupiny, ktoré by sa tam dostali do popredia, by predstavovali radikálnu islamsko-fundamentalistickú vládu. Dopad najmä na arabský svet by bol kolosálny, pretože jeho režimy majú autokratický charakter a tým, že spravidla nevzišli z demokratických volieb, nemajú ani podporu obyvateľstva.
Ďalším, málo zdôrazňovaným cieľom teroristických útokov proti USA bola snaha zastaviť modernizáciu v celom západnom svete, pretože tá svojím príkladom ohrozuje tradičné náboženské hodnoty v islamskom svete. Skúsenosť ukazuje, že ak sú ľudia konfrontovaní medzi voľbou bezpečia a demokratických slobôd, radšej sa zrieknu tej druhej hodnoty v prospech tej prvej. Nostalgia za komunizmom v prostredí niektorých, najmä starších obyvateľov v postkomunistických krajinách je toho dokladom. Útoky na USA v tejto oblasti vlastne čiastočne už uspeli, pretože také klasické hodnoty Ameriky ako súkromie, anonymita, sloboda pohybu a iné občianske slobody už nemajú taký neobmedzený, americký „bezbrehý“ charakter. Toto však bol až druhotný efekt teroristických útokov. Tým prvým motívom bol pokus postaviť sa do cesty prenikaniu západného demokratického systému do islamských krajín. (Pozri tiež článok: Adam Daniel Rotfeld: Global Security after 11 September 2001.) Čím viac sa elementy demokracie a sekularizácie budú ujímať v islamskom svete, tým viac sa budú zmenšovať šance extrémistických skupín na prevzatie moci. Keďže NATO sa vidí ako „aliancia hodnôt“, nutne pochopilo, že nešlo len o útok na USA, ale že USA boli faktickým zastupujúcim terčom.
Hneď v prvom vyhlásení z 11. septembra 2001, konkrétne v prehlásení generálneho tajomníka NATO lorda Robertsona NATO odsudzuje čo najdôraznejšie „nezmyselný“ útok, „spáchaný“ proti Spojeným štátom. „Moje sympatie sú na strane amerického ľudu, obetí a ich rodín. Tieto barbarské akty predstavujú netolerovateľnú agresiu proti demokracii a zvýrazňujú nutnosť, aby medzinárodná komunita a členovia Aliancie spojili svoje sily v boji proti „pliage terorizmu“. Severoatlantická rada (NAC - The North Atlantic Council), ktorá sa zišla ešte večer v ten istý deň, vyjadrila solidaritu s USA podobnými slovami. NAC deklamovala, že USA sa môžu spoliehať na podporu aj pomoc NATO. NAC prakticky vyzvala aj „medzinárodnú komunitu“, aby sa zapojila do boja proti terorizmu. V jej vyhlásení sa však už črtajú prvé kontúry spoločne plánovanej stratégie: NAC odsudzuje útok z 11. septembra menovite ako:
útok na budovu WTC v New Yorku
útok na Pentagon vo Washingtone D.C.
Pearl Harbor
lord Robertson
Javier Solana
- útok spáchaný na USA ako členský štát NATO
- útok spáchaný tak proti NATO a „všetkým civilizovaným národom“
- útok, ktorý vyjadruje nebezpečenstvo, proti ktorému sa spojenci v Aliancii postavia jednotne
V profilácii týchto troch bodov je možno vidieť, že NATO sa identifikuje so svojím poslaním brániť členský štát pred útokom zvonka a súčasne sa stotožňuje aj s pojmom „civilizácia“, resp. „civilizované štáty“. Navyše sa Aliancia síce nepriamo, ale celkom nedvojzmyselne štylizuje do úlohy vodcu krajín, ktoré možno zaradiť do tejto kategórie.
NATO prirodzene nemohlo reagovať iba v rovine svojho najvyššieho orgánu, t.j. NAC (pozri tiež podkapitolu Severoatlantická rada). Do pohybu sa dali aj ostatné inštitucionálne mechanizmy a zväzky, ktoré tvoria súčasť NATO. Ešte 12. 11. 2001 konzultoval generálny tajomník NATO lord Robertson situáciu s Vysokým predstaviteľom EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javierom Solanom a veľvyslancami krajín NATO v Bruseli, rovnako ako s predstaviteľmi Euroatlantickej rady pre spoluprácu EAPC vydala hneď 12. 11. 2001 vyhlásenie, v ktorom tiež deklarovala politickú solidaritu – odsúdila útoky, zaviazala sa „podniknúť všetky kroky v boji proti hrozbe terorizmu“ a formulovala tvrdenie, že „sme zjednotení v našom presvedčení, že zvíťazia ideály partnerstva a spolupráce“. Podobne ako vyhlásenia generálneho tajomníka NATO či NAC, obsahuje deklarácia EAPC emocionálne sentencie („brutálne a nezmyselné ukrutnosti“, „barbarské činy“, „pliaga terorizmu“, „masívne utrpenie“), ktoré majú predovšetkým symbolickú hodnotu. Bez ohľadu na rétorický charakter tohto vyhlásenia nemožno prehliadnuť skutočnosť, že EAPC, ktorá zastupovala zhruba štvrtinu (46) štátov sveta s veľmi rozdielnym pozadím (krajiny NATO, takmer celý bývalý východný blok a tzv. európski „neutráli“ z EÚ), nazvala útok na USA útokom na „naše spoločné hodnoty“ a oznámili, že nebudú tolerovať „kompromitáciu týchto hodnôt tými, kto sledujú cestu násilia“.
Keďže podozrenie, že za teroristickou akciou stojí medzinárodná teroristická sieť Al-Káida, postupne prerastalo do špekulácií o bezodkladnom útoku na Afganistan, NATO efektívne využívalo inštitúciu svojho oficiálneho hovorcu a dementovalo správy, že „NATO“ plánuje útok na Afganistan: „V článku publikovanom dnes v denníku The Guardian sa píše, že NATO sa pripravuje masívne zaútočiť na Afganistan. Ide o nepodložené špekulácie. Popieram obsah tohto článku a vyhlasujem, že NATO neplánuje inváziu do Afganistanu ani do nejakej inej krajiny“. (Pozri tiež Statement by the NATO Spokesman)
Ďalšie odkazy:
- Útok na Svetové obchodné centrum v New Yorku a na Pentagon
- Pearl Harbor
- Islam
- Severoatlantická rada
- Al-Kaida