NATO Aktuálne informácie Lekcie Diskusia Literatúra Súťaž 
logo Infovek 


DISKUSIA s ministrom zahraničných vecí
p. Eduardom Kukanom

Prepis diskusie, ktorá sa konala v pondelok 20.12.2002 od 10:00 do 11:00.

  Eduard Kukan

 

<otázka> Čo môžeme očakávať od vstupu do NATO?
<minister> Na začiatku mi dovoľte, aby som Vás všetkých pozdravil a privítal v tejto virtuálnej diskusii! Od členstva v NATO môžeme očakávať viacero pozitívnych vecí, predovšetkým posilnenie postavenia Slovenska v medzinárodných vzťahoch. Byť členom takejto organizácie znamená mať väčšiu negociačnú váhu pri rokovaniach o záujmoch krajiny. Ďalej nám to pomôže aj k získaniu mnohých ekonomických výhod. Očakávame, že potenciálni zahraniční investori budú chcieť prísť na Slovensko ochotnejšie, keď budú mať istotu, že investujú do bezpečného prostredia. Toto členstvo nám pomôže vyriešiť aj budúcu štruktúru a fungovanie našej armády. Tú by sme museli modernizovať v každom prípade.
<otázka> Sme študenti strednej školy - obchodná akadémia na Nevädzovej v Ba, a zaujímalo by nás, aké pozitíva bude mať vstup do NATO pre nás mladých?
<minister> Pozitívom pre mladých by malo byť jasné smerovanie a príslušnosť Slovenska do skupiny najvyspelejších krajín Európy a sveta. Nie často sa tiež hovorí o tom, že členstvo v NATO je prínosom aj pre využitie moderných technológií, ktoré NATO potrebuje pre civilné účely. V tejto súvislosti sa očakáva, že to poskytne možnosť mladým kvalifikovaným pracovníkom. Ale z hľadiska perspektívy je najdôležitejšie to, že Slovensko bude pevne zakotvené medzi najsilnejšími a najmodernejšími štátmi.
<otázka> Ktorí členovia NATO sú za a ktorí proti nášmu vstupu do NATO?
<minister> Takto jednoducho sa nedá na otázku odpovedať. Všetci členovia NATO sú za rozšírenie aliancie v budúcnosti. Nie je však ešte rozhodnuté, KEDY to bude. My by sme chceli, aby to bolo už v roku 2002. Štátom, ktorý má najrozhodujúcejšie slovo sú USA. A tie majú teraz dosť vlastných vnútorných problémov a otázkam rozširovania NATO sa venujú menej. Dôležité je aj stanovisko európskych členov NATO a tí sú prakticky všetci za rozširovanie. Slovensko je teraz v situácii, keď je považované za dôveryhodného kandidáta a keď bude rozhodnuté Aliancie rozšíriť, určite nás pozvú.
<otázka> Aký je podľa Vás ideálny počet členov NATO ?
<minister> Terajší počet členov NATO pokrýva iba časť Európy. My by sme chceli, aby sa tá zóna bezpečnosti a stability rozšírila na celú Európu. Zrejme to tak aj bude, pretože dnes aj krajiny, ktoré boli tradične neutrálnymi, napr. Rakúsko, uvažujú o vstupe do NATO. Takže ideálny počet by bol okolo 35 štátov.
<otázka> Ako sa chce NATO v budúcnosti vysporiadať s krajinami ktoré sú proti nemu?
<minister> Záleží od konkrétnej situácie.
<otázka> Irak
<minister> NATO, aj keď je vojenská a bezpečnostná organizácia, v prípadoch keď dochádza ku sporom, používa najskôr prostriedky rokovania.
<otázka> Dlhodobý cieľ... Myslím rozšíriť pole pôsobnosti na celý svet...
<minister> Dlhodobý cieľ voči Iraku je dosiahnuť to, aby tento štát neohrozoval svojich susedov a ďalšie krajiny v oblasti, kde sa nachádza. NATO je euroatlantická štruktúra a ambície stať sa celosvetovou organizáciou nemá. V iných geografických oblastiach sveta sa vytvorili iné organizácie, ktoré majú podobnú úlohu ako NATO v tých krajinách, ktoré pokrýva.
<otázka> Ako by ste navrhovali cestu do NATO?
<minister> Musíme zreformovať armádu tak, aby bola kompatibilná s armádami členských štátov NATO. To neznamená, že musíme mať všetky zbrane, ktoré majú oni. Najdôležitejšia je komunikácia. Preto musíme mať komunikačné prostriedky, ktoré ju umožnia. Ďalej musíme pripraviť po jazykovej stránke našich dôstojníkov a vytvoriť také podmienky, aby sme mohli v každej situácii účinne so štátmi NATO spolupracovať. Prirodzene, že musíme dôsledne uplatňovať princípy demokracie v našej spoločnosti a aj v hospodárskej oblasti sa správať na rovnakých princípoch ako je to v krajinách NATO.
<otázka> Aký bude mať vplyv na rozširovanie NATO momentálna aktivita EU v oblasti obrannej politiky? Nespôsobí to zablokovanie rozhovorov a roztržku medzi USA a EU?
<minister> Veľmi dobrá otázka. EU chce hrať aktívnejšiu úlohu pri obrane nášho kontinentu. S týmto cieľom vytvára aj príslušné vojenské orgány a ozbrojené sily. Ich budúce aktivity však budú striktne v spolupráci s NATO. Realita je taká, že NATO zostane hlavným pilierom európskej bezpečnosti aj v budúcnosti a činnosť EU ho bude doplňovať. Každopádne viac Európy neznamená menej USA.
<otázka> Ako dlho a koľko bude stáť reforma a prípadná reorganizácia našej armády?
<minister> Reforma armády už začala. Máme záujem aby bola ukončená čo najskôr, ale je logické, že celý proces bude trvať niekoľko rokov. Na Slovensku by malo dôjsť k zníženiu počtu ozbrojených síl a aj zbrojných systémov. To všetko môžeme uskutočniť postupne. Finančné náklady nemôžem presne špecifikovať, ale rozhodne to nebude drahšie ako keby sme budovali armádu, ktorá by bola mimo NATO a musela by zabezpečovať našu ochranu. Cieľom tiež je, aby sa na armádu vyčlenili vždy 2% z HDP.
<otázka> Myslíte si, že máme nepriateľov?
<minister> Takých nepriateľov, ktorí by sa usilovali zlikvidovať Slovensko nemáme. Ale na svete je dnes viacero oblastí, kde konflikty vznikajú a ich dôsledky môžu spôsobiť problémy aj nám. Preto treba byť pripravený po všetkých stránkach.
<otázka> Akým spôsobom chce slovenská vláda financovať jej výdavky v členstve NATO? Je možné, že sa výdavky zo štátneho rozpočtu venované armáde odzrkadlia na ekonomickej úrovni obyvateľstva? (myslíme v negatívnom zmysle slova)?
<minister> Slovenská republika bude financovať armádu tak ako každý iný štát - príslušnou čiastkou zo štátneho rozpočtu. Tá je prirodzene vysoká hlavne teraz, keď chceme zásadným spôsobom riešiť budúce postavenie Slovenska vo svete. Tu ide o našu budúcnosť a na to financie zabezpečiť jednoducho musíme. Budeme to však riešiť takým spôsobom, aby to nebolo na úkor, či už zdravotníctva alebo školstva. V štátnom rozpočte sa musí nájsť toľko prostriedkov, aby tieto oblasti neutrpeli, ale nesmie utrpieť ani naše budúce smerovanie.
<otázka> USA dá techniku a my budeme povinní dať ľudí. Naši tam budú vystavovať svoje životy a nedajbože tam zahynú. Aké výhody a odškodnenia? A skade na to chceme zobrať, keď neni ani na Sk, keď jednoducho na to nemáme školstvo a zdravotníctvo? Veď schodok je okolo 30 miliárd!
<minister> NATO je postavené na filozofii, že útok na jedného z jeho členov znamená útok na všetkých. A všetci sa podieľajú na jeho obrane. Takže nielen slovenskí chlapci by bojovali v Amerike, ale Američania by boli rovnakým spôsobom nasadení v ktorejkoľvek európskej krajine. Po tejto stránke je to riziko rovnaké pre všetkých. Je pravda, že schodok v rozpočte bude asi 30 miliárd Sk, ale na také veci, o ktorých píšete sa financie vždy musia nájsť. Samozrejme, že hovoríme teoreticky. Bolo by najlepšie, keby k prípadom nasadzovania vojakov nemuselo v budúcnosti dochádzať. A aj v tomto je zmysel NATO aby svojou silou odrádzalo potenciálnych protivníkov.
<otázka> Čo si myslíte, že môže Slovensko ponúknuť aliancii?
<minister> Slovensko svojou polohou v strednej Európe - tejto vysoko citlivej oblasti - môže zabezpečiť stabilitu tohoto regiónu. Navyše naše členstvo by bolo logickým zavŕšením celej oblasti Strednej Európy. Môžeme ďalej ponúknuť dobre pripravených vojakov, ktorí dokázali svoje kvality vo viacerých oblastiach, kde OSN uskutočňuje operácie na udržanie mieru. Tam je napríklad povesť našich ženistov vynikajúca.
<otázka> Myslíte si, že NATO ako produkt studenej vojny malo po páde sovietskeho bloku opodstatnenie?
<minister> Áno, NATO malo opodstatnenie aj po skončení studenej vojny. Svet je iný, ale bohužiaľ nemožno povedať, že bezpečný. Predchádzajúcu situáciu vystriedali také javy, ako medzinárodný terorizmus, obchod s drogami, masívne porušovanie ľudských práv v niektorých krajinách... Toto nemôže medzinárodné spoločenstvo ignorovať. Takže úloha NATO je naďalej aktuálna a potrebná.
<otázka> Prečo NATO zakazuje kupovať členským krajinám zbrane z Ruska, aj keď sú niektoré lepšie ako zo západu?
<minister> Máte mylné informácie.
<otázka> nemám
<minister> Predstavitelia z NATO nám hovoria, že pokojne môžeme mať vo výzbroji našej armády napríklad ruské stíhačky, príp. ruské tanky. Ide však o to, aby mali také technické prostriedky, aby sa mohli bez problémov dorozumievať s partnermi z NATO. Ale nie je to tak, že by nás NATO nútilo kupovať iba americké, príp. západoeurópske zbrane.
<otázka> Prečo je Slovensko principiálne v otázkach Juhoslávie a nie je principiálne v otázkach Číny?
<minister> Slovensko v rokovaniach s čínskymi predstaviteľmi hovorí o potrebe dodržiavať ľudské práva nahlas a zrozumiteľne.
<otázka> Nič nebolo počuť
<minister> V prípade Juhoslávie je to rovnaké, ale tam sa dajú dosiahnuť výsledky skôr ako v prípade Číny.
<otázka> A čo dalajláma?
<minister> Chcem poznamenať, že vyspelé západné demokracie sa správajú rovnako. Dalajláma bol na Slovensku podobne ako v Maďarsku a v Čechách a potom aj v Írsku na neoficiálnych návštevách. Viacerí členovia vlády sa s ním stretli - podobne ako v Čechách a Maďarsku.
<otázka> Ako pocítia občania SR členstvo v NATO?
<minister> Mali by ho pocítiť väčším pocitom bezpečnosti, ale aj hospodárskymi výhodami, ktoré by sa mali priaznivo odraziť na ich každodennom živote.
<otázka> Keď sa Slovensko dostane do NATO, nebudú nás využívať ako sluhov, pretože sme malý štát?
<minister> Nie, nebudú. Členmi NATO sú aj iné malé štáty s rovnakým počtom obyvateľov ako má Slovensko. Napríklad Dánsko. NATO funguje na základe jednomyseľnosti a každý štát musí súhlasiť s rozhodnutiami, ktoré sa prijímajú. Bude záležať iba na nás ako budeme vedieť formulovať svoje názory a svoje záujmy.
<otázka> Je možno predpokladať vstup Ruska do NATO?
<minister> Rusko má podpísanú s NATO osobitnú dohodu. Tá určuje princípy ich vzájomnej spolupráce. Pre medzinárodnú situáciu je takáto dohoda a jej bezproblémové fungovanie veľmi dôležitá. Treba povedať, že v súčasnej dobe je situácia vo vzťahoch medzi Ruskom a NATO zasa normálna. Z pohľadov na charakter Ruského štátu zatiaľ nie je reálne očakávať, že by sa v budúcnosti mohol a chcel stať členom aliancie.
<otázka> Ako prospeje vstup do NATO Slovensku?
<minister> Na túto otázku sme už odpovedali predtým. Pokiaľ chcete, skúste sa spýtať inú otázku.
<otázka> Chcel by som sa spýtať kam idú peniaze z rozpočtu. Keď armáda má dlhy a je v strašnom stave, hádam si len nestaviate len VILY. Hlavne, že sa chceme vyrovnať západu. A poprosím aby ste odpovedali priamo bez rečičiek okolo.
<minister> Informácie o čerpaní štátneho rozpočtu sú k dispozícii verejnosti. V týchto dňoch sa o novom rozpočte rokuje na pôde NR SR. Tam sú informácie aj o čerpaní tohtoročného rozpočtu. Vily si všetci nestaviame, ale bývať niekde musíme.
<otázka> Myslíte si, že NATO by malo zasahovať aj keď krajina neohrozuje bezpečnosť svojich susedov? Ak nie, potom prečo zasiahlo v Kosove? Veď administratívne patrí do Juhoslávie.
<minister> V Kosove NATO zasiahlo vtedy, keď dochádzalo k masívnemu poškodzovaniu kosovských Albáncov. Ešte predtým ako došlo k ozbrojenému zásahu využívali sa všetky diplomatické možnosti aby sa dosiahla dohoda s vládou v Belehrade. Nebolo to možné a preto - aj keď to bolo ťažké rozhodovanie - NATO sa rozhodlo k ozbrojenému zásahu. Takže cieľ bol zabrániť ľudským tragédiám.
<otázka> Akú váhu slova bude mať Slovensko ako člen NATO?
<minister> Ako každý iný člen, pretože k prijatiu rozhodnutia je potrebný súhlas všetkých. Na príklade Dánska, ktoré je približne rovnako veľké ako Slovensko, môžem dokumentovať to, že sa vie v rozhodovacom procese v rámci NATO presadiť.
<otázka> Keď už sme pri tom, sme vôbec schopní urobiť nejakú radikálnejšiu reformu našej armády? A keď ju už spravíme a prijmú nás náhodou do NATO, tak budeme vlastne finančne vyčerpaní a som zvedavá z čoho im potom budeme platiť. Prosím priamu odpoveď.
<minister> Predpokladám, že Slovensko sa bude správať rovnako. Reformu našej armády uskutočňujeme už teraz. Nebudeme finančne vyčerpanejší ako keby sme si mali obranu zabezpečovať sami. Finančné čiastky, ktoré budeme platiť budú zaradené bežným spôsobom do štátneho rozpočtu.
<otázka> Aké sú možné následky uplatnenia 5.článku zakladajúcej Washingt. zmluvy, je to v súčasnosti vôbec možné - čo si myslíte o Brzezynskeho výroku o protektoráte USA?
<minister> Myslím, že uplatnenie čl. 5 Washingtonskej zmluvy bude možné, pretože k tomu smeruje filozofia budúceho pôsobenia NATO. Brzezynski je vynikajúci politológ a skvelý profesor, ale niekedy jeho vízie sú príliš vizionárske. Protektorát USA by nebol ani v súlade so zodpovednosťou, ktorú táto - dnes jediná superveľmoc - vo svete má.
<otázka> Na základe výsledkov summitu EU z Nice, kedy je reálny náš vstup do EU? Je armáda SR pripravená na vstup?
<minister> Doteraz sme hovorili o NATO. Do EU by sme chceli vstúpiť v roku 2004 a podľa možnosti s našimi susedmi z Poľska, Maďarska a Čiech. Závery zo summitu v Nice takúto možnosť potvrdili.
<otázka> Ako bývalý komunista veríte v Boha? Prečo ste držali pochybného človeka Šestáka tak dlho na MZV? Nezhoršujú aj takéto činy našu vyjednávaciu možnosť? Čo ste spravili ako splnomocnenec pre Balkán? Aký je náš postoj k NMD?
<minister> Celý život som ateista. Aj voči p. Šestákovi treba dodržiavať zákonník práce. Naša vyjednávacia možnosť tým nie je ohrozená. Ako splnomocnenec pre Balkán som urobil všetko v súlade s inštrukciami od generálneho tajomníka OSN, ktorý ma touto funkciou poveril.
<minister> Ďakujem za Váš záujem a za všetky otázky. Teším sa na budúcu diskusiu.

Ďakujeme p. ministrovi, že prijal naše pozvanie a všetkým ostatným za účasť v diskusii.

 

Eduard Kukan
minister zahraničných vecí SR

Po absolvovaní Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov v roku 1964 získal titul doktora práv na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe. Od 1.augusta 1964 pracoval na Ministerstve zahraničných vecí v Prahe. V ústredí pracoval v teritoriálnom odbore krajín subsaharskej Afriky (1964-1968), v sekretariáte ministra (1973 - 1977), bol riaditeľom odboru krajín subsaharskej Afriky (1981-1985) a odboru krajín Latinskej Ameriky (1988 - 1990).
Pôsobil na československých veľvyslanectvách v Lusake 1968 -1973 (attaché, neskôr 2.tajomník-chargé d´affaires, a.i.), Washingtone 1977-1981 (radca-vyslanec, zástupca veľvyslanca), Addis Abebe 1985-1988 (veľvyslanec). V roku 1990 bol vymenovaný za veľvyslanca, stáleho predstaviteľa ČSFR pri Organizácii spojených národov v New Yorku.
Po vzniku samostatnej Slovenskej republiky sa od 1.januára 1993 stal veľvyslancom, stálym predstaviteľom Slovenskej republiky pri OSN. Počas svojho pôsobenia v New Yorku bol zvolený do viacerých zodpovedných funkcií v rámci OSN. Na 48.Valnom zhromaždení OSN bol zvolený za predsedu jedného z hlavných výborov - Výboru pre humanitárne, sociálne a kultúrne záležitosti.
V marci 1994 ho prezident Slovenskej republiky vymenoval za ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky. Túto funkciu vykonával do decembra 1994.
Vo voľbách do Národnej rady Slovenskej republiky v septembri 1994 bol zvolený za poslanca na kandidátnej listine Demokratickej únie Slovenska. Poslanecký mandát začal vykonávať v decembri 1994 a pôsobil ako člen zahraničného výboru, výboru pre európsku integráciu, ako aj mandátového a imunitného výboru. Bol tiež členom slovenskej časti Spoločného parlamentného výboru Európskej únie a Slovenskej republiky. Pracoval aj ako člen slovenskej delegácie v Zhromaždení Západoeurópskej únie. Bol podpredsedom slovenskej skupiny Medziparlamentnej únie.
Eduard Kukan hovorí po anglicky, rusky, španielsky a swahilsky. V roku 1993 mu americká Upsala College (štát New Jersey) udelila čestný doktorát práv.
Dňa 30.októbra 1998 bol Eduard Kukan opätovne vymenovaný do funkcie ministra zahraničných vecí Slovenskej republiky.
Eduard Kukan bol 7.5.1999 vymenovaný za osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN Kofiho Annana pre Balkán.

prebrané z www.foreign.gov.sk

z diskusie
z diskusie
z diskusie
z diskusie
z diskusie
z diskusie
z diskusie
z diskusie
z diskusie
z diskusie

NATO Aktuálne informácie Lekcie Diskusia Literatúra Súťaž 

© nato.infovek.sk, 2000-2002 NAJ - štatistika prístupov